Mor ho! - básnická skladba Sama Chalupku (1812 – 1883), uverejnená v časopise Sokol (1864), neskôr knižne súčasť Spevov (1868). Považuje sa za Chalupkovo vrcholové dielo, koncentrujúce všetky znaky jeho epiky. Zaujímavá je i jej formálna stránka, je napísaná poľským trinásťslabičným veršom.
Skladba Mor ho! čerpá z čias expanzie Rímskej ríše na územie dnešného Slovenska. Zobrazuje stretnutie družiny poslov zastupujúcich miestny ľud (sami sa nazývajú Slovänmi) s cisárom a boj, v ktorom družina podľahne presile Rimanov. Skladbu tvorí niekoľko tematicko-ideových celkov: v úvode básnik ponúka obraz krajiny, ktorej územie monumentálne vymedzuje prírodnými reáliami „od Tatier k Dunaju“ (symbolické vymedzenie Slovenska v poézii romantizmu), a s ním korešpondujúci obraz slovenských poslov: „rastom sú ako jedle, pevní ako skala: zdalo by sa ti, že ich jedna mater mala“.

Ich charakteristika sa prehlbuje v obšírnom monológu, ktorý sa začína pozdravom cisára a je výzvou k zachovaniu slobody a pokoja s dôrazom na hodnoty demokratizmu, mierumilovnosti a hrdosti. Reakciou na spupnú odpoveď cisára je výzva Slovákov do boja: „Mor ho! kríkla družina slovänská odrazu / a meč zasvietil v pästi každému výťazu: „Mor ho! kríkla a razom na cára sa metá: To ti na rímsku pýchu slovänská odveta.“ Umelecky pôsobivý je aj obraz boja, zobrazený dynamickou skratkou s dôrazom na hyperbolizovaný detail.
Myšlienkové posolstvo básne je skonkrétnením ideového konfliktu typického pre podstatnú časť Chalupkovej tvorby: radšej stratiť život v boji za slobodu, ako žiť v poddanstve. Družina sa preto do bitky vrhá odhodlane aj napriek vedomiu, že boj je kvôli početnej presile vopred prehraný: „a čo i tam dušu dáš v tom boji divokom: Mor ty len, a voľ nebyť, ako byť otrokom“. Vďaka takto koncipovanej idei možno báseň čítať ako apoteózu slobody. Mor ho! sa považuje za najlepšiu hrdinskú báseň v slovenskej literatúre. V čase svojho vzniku vďaka spôsobu zobrazenia idey slobody, ktorá „víťazí i nad smrťou“, podnecovala bojové odhodlanie, pričom bojový povel „Mor ho!“ nadobudol alarmujúcu a buditeľskú funkciu. ( )